Tí, ktorí sme navštívili Cyprus, alebo ako ho s obľubou nazývajú cestovné kancelárie “ Afroditin ostrov“, sme boli určite spočiatku nadšení. Počasie bolo okúzlujúce. Tridsať stupňov v noci, štyridsať cez deň. A to je len môj skromný odhad. Na dovolenku krajina ako stvorená. Ale, čo pre život?
Strávil som na Cypre dokopy jedenásť mesiacov. Boli to mesiace plné driny, ale aj zábavy. A zábava, to je vlastne to, čo tu hľadajú zahraničný turisti. No tých je stále menej a menej. V roku 2010, keď som bol na Cypre prvý krát sa „šuškalo“, že návštevnosť krajiny klesla o tristo percent. Ale s domácimi to ani nehlo. Veď ako mi povedali, vláda sa o to postará. Nemali žiadne obavy. A naozaj vláda sa aj postarala. Platy sa neznížili, ba dokonca medziročne vzrástli a nadšenie medzi ľuďmi panovalo ako za komunistov u nás keď prišli do obchodu banány. Vraveli, že to mohlo byť aj lepšie ale keď sa inak nedá. Vraj zarábajú málo…1300 eur, 1600 eur, 2000 eur. A to sú platy radových zamestnancov. Cyperská ekonomika a hlavne turizmus padol a stále padá, ale s nimi to ani nehne…Asi je to záležitosť povahová, veď všetci dobre vieme, kto je Cypru najbližší…
Druhý krát som prišiel na Cyprus minulý rok v máji. Vyzeralo to tam stále rovnako. Ale nálada domácich bola o čosi sklesnutejšia. Boli to stále tí istí usmiati a nič neriešiaci ľudia. Ľudia z ostrova lásky. No ich láska ku vláde a jej krokom sa pomaly ale isto vytrácala. Potraviny, cigarety a benzín išli prudko hore a platy zostali stáť. Vďaka Bohu za Arabskú jar a za zatvorenie Egypta kvôli protestom pre turistov. To bola jediná záchrana pre turizmus na Cypre poslednú sezónu. Prílev rusov a ich peňazí zachránil sezónu. Ale ani ten nebol taký veľký, aby zachránil krachujúcu, ale neprestajne verejnými financiami hýriacu Cyperskú republiku. Platy boli stále rovnaké a utrácanie domácich tiež. Akurát z gréckeho „daxi“( v poriadku) prešli na „charašo“…Inak Cyprus stále zostáva krajinou, ktorá je krásna na dovolenku, ale pre život čoraz viac nebezpečnou. Cesta, ktorou sa vybrala je nebezpečne podobná tej gréckej a mám taký pocit ani obrovský prúd ruských rubľov túto stredomorskú destináciu nezachráni…Tí, ktorí ste tam strávili nejaký čas ako ja, viete o čom hovorím…Ale napriek tomu sa z ostrova stále ozýva smerom k zahraničiu „Giasu my friend“…
Celá debata | RSS tejto debaty